Márii M.
Tvoje krehké myšlienky
ochutnávam na podnebí
Chutia ako cukor a blen
ustráchané sú a mätú
desia ma a klamú
Dotknúť a privoňať len
Poď ku mne milá,
Parfum a satén
Poď a navždy ma objímaj
Pri sviečke, čo len nám dvom praje
Ohrejem ťa, len pre nás sny rodíš
S dcérkou po večeroch
nad príkladmi z matiky civíš
Hviezdy z nebies, nezbednice, odpisujú
výsledky po vetre kamoškám posúvajú
Ešte si sem tam spomenieš
Akoby si sa vytratila
Jedna a jedna nie sú dve
Je to, ...koľko len chceš
Prečo sa Mária tak trasieš?
A potom sa obaja vytratíme
aby nik o nás už nevedel
V náručí ťa unášam tam hore
smútok kamsi vdiaľ odletel
iskrivý pohľad, čo zas vyhútaš
tancuješ vysmiata
azda sa žiť pokúšaš?
Literárna súťaž na Netsity.sk sa začala, zapoj sa aj ty!
Komentáre
*