herman

 Pamätáš, ako si ma vtedy zaviazal mlčanlivosťou, ako si mi položil na ústa zámok a zacvakol ho, guľu na nohu si mi prisral a policajné klepetá pre zločincov. Aby som tvoje tajomstvo nikdy nikomu  nevyzradil. Neviem ani prečo som ťa mal vtedy chrániť, veď o nič nešlo. Tvoja ješitnosť je príliš ťažká, aby uniesla, čo len malé pierko pochybností, pozornosti a hnevu iných? Nemám rád stiesnenosť a malý priestor, mám z neho klaustrofóbiu, vedel som už vtedy, že si mi navždy a nenávratne ustrihol krídla, keď si žiadal lož, môj let si násilne skrátil, tým že si mi zavrel ústa. Už ako malé dieťa, skôr som lietal, ako chodil. Vravel si, zaprisahával si ma „aby som mlčal a nikomu nehovoril, ....ba ani svätým v zbore.“

Milujem let a svoju penistú krv, čo sa náhle vzbúri, keď ju chce niekto nasilu schladzovať, avšak pre kamarátstvo priam sväté medzi nami a kvôli Nemu hore na nebesiach, čo neustále pozoruje, sleduje naše lety. Vyhodnocuje ich šírku dĺžku ale aj hĺbku, oceľových vtákov v nebesiach, slobodných, ako letmá myšlienka - súhlasil som. Kvôli bohu a tvojej priposratosti.

 A dnes na mňa kálajú a deň čo deň ma štvrtia, ...a ty mlčíš a neprehovoríš, aby si ma vytiahol s ich spárov a oslobodil ma pre môj let, ....pre moju záľubu v lietaní.  Dodnes mlčím a všetko to hovno na mňa srčí a platím aj keď som si nikdy neobjednal. Tým si sám stvoril monštrum, že odňal´s  mi môj let. Prečo na mňa necháš znášať zlo? Aby si ty bol sám v bezpečí a hrial sa lúčmi slnka, ...ty hnus? Chcem zase lietať a prdím na teba – toto ťa vytočilo. Prdím na teba, ...zvysoka prdím.

Dnes ma ty, neverný a spravodlivý necháš vláčiť po súdoch a odsudkoch bláznov a teplošov, čo si tak strašne zakladajú na rovných švoch spodnej bielizne a už napovrchu sú prelezení zlom a nečistotou. O vnútri ani nevravím. A keď volám, nepočúvaš, aby si svoju česť a svätosť navždy pre seba uchoval. Poď nech ti napľujem do očí, aby si sa prebudil.