herman

      Chodím často na prechádzky sám. Je to dobré na psychiku, rodinné vzťahy a pravidelnú stolicu. Zababušil som sa do svojej novej bundy, zamkol bránku a vybral som sa v ústrety svojej psychicko sociálnej očiste. Prechádzka je žiadosť o nový smer, nový impulz i dobrodružstvo. Keď zabuchneš za sebou bránku akoby si roztvoril objatie v nedefinovateľnom očakávaní. Za sebou necháš rutinu pravidelnosti a v kútiku duše očakávaš maličký zvrat, ...epizódku čo sa vymyká bežnému normálu. Ale nie nejaký zásadný, len taký, čo dokážeš ukontrolovať, ...čo poteší a neprekvapí.
    Prechádzkár je imigrant, nespokojenec, čo nedostáva životné impulzy. Prechádzkár je vzbúrenec, čo nechápe a nerozumie chaosu pravidelného upratovania v dome. Osamotenec, čo sa rád pozerá na vlastný obraz pocitu "prechádzam sa" Vychádzkar je onanista. Onanuje s vlastnými predstavami pokoja, pohody, ...a (zase) pokoja. Zamieril som do lesa. V noci napadol sneh. je príjemné šliapať na prírodný vŕzgajúci  koberec, ...z nohy na nohu, ...pravidelne ako hodiny. Cítim ako sa mi v hrudi rozlieva pokoj a uvoľnenie. Sneh sa zachytil v korunách stromov, akoby ich pocukroval. Stromy, pôsobia ako kostlivci, čo majú na začiatku zimy svoj snem, ...dačo popili a ospalo, pripito sa kolíšu, podopierajúci sa spojenecky navzájom medzi sebou. Zhŕkli sa okolo mňa a zasa ustupujú dozadu a zase sa okolo mňa otravne zlučujú a poskakujú, ako sprostí. Stromy mám rád. Sú podobné mne. Sú patetické, otravné a nepodstatne. Ignorujem vyznačené chodníčky a skracujem si to krížom cez les. Tá atmosféra ma strháva, pristihujem sa v miernom pokluse. Som zadýchaný a vysmiaty. Smejem sa sám sebe, ...ako truľo. Mám chuť zhodiť z chrbta ťažké kyslíkové fľaše, plné samoty, pokoja a slobody. Vybehol som hore až na vrchol svojho šťastia a zvalil som sa v novej bunde do snehu. Zhlboka sa nadychujem ako kováčsky mech. Premohol ma vlastný krik, ako indiáni keď zabili zviera svojho obeda. Vyskočil som na nohy a radostne na celý svet kričím svoj hymnus slobody, nadšenia a lásky.

Zbadal som ich na pravo na chodníčku. Mamička chytila dcérku do náručia a prikovaná a strnulá hrúzou sa chrbtom prilepila k jednému zo stromov. Pristúpil som nadšene k ním. Matke sa z hrúzou roztvorili oči. Dieťa si prehltlo niekoľko prštekov.

"Nebojte sa ja vám neublížim, ...som na prechádzke."

Vystrčil som ruku v snahe pohladiť to vystrašené dieťa. V tej chvíli som fyzicky cítil, ako sa matke hrúzou podlomili kolená. Odstúpil som, ...chvíľu som tam vytreštene stál.  Potom som sa spamätal a rýchlo, ako to len šlo, som sa vnoril do lesa.