herman

Stretávame sa takmer denne. Vždy je dobre upravená, milá a stále sa smeje ako šibnutá. Keď vysloví slovo „láska“ chce sa mi zamdlieť. Za dverami nedeľného kostola pre ňu prestávam existovať, po celý týždeň, a tak sa ako hlupák zmätene otočím, pozriem či niekto nepozoruje moje smädné pohľady. Keď konečne vyšla z chrámu zakričala: „milujem všetkých ľudí na svete. Boh je tak úžasný, ...ja sa asi poseriem“, povedala a zahryzla sa do hamburgera čo si práve kúpila v stánku vedľa kostola. Kňaz už niekoľko mesiacov márne hromží po úradoch s protestmi proti stánočku vedľa kostola. Vraj nielen chlebom je človek živý.  Svoj protihamburgerový apel zapracoval aj do niekoľkých posledných kázni. Pripadalo mi to nevhodné a javilo sa mi to tak trochu ako nepatričný stret záujmov. Pozoroval som ju zboku ako sa s chuťou napcháva. Renáta robila všetko vždy intenzívne a doopravdy. Líca sa jej nadúvajú ako dajaké balóny. Na prosbu ležiaceho bezdomovca reagovala tak, že mu vtisla do ruky kečupom zašpinený hamburger a zvodne sa na neho usmiala. Ten neborák musel cítiť, ako veľmi ho miluje. Servítkou si utrela ruky a tu tiež hodila smerom k mužovi bez domova. Zrejme aby sa potom čo sa naje tiež poriadne poutieral.  Mám ju veľmi rád, je taká živočíšna, intenzívna, a priama. Večerný film v telke bol nudný a predvídateľný. Opatrne som vstal z postele a priam posvätne som si sadol k svojej biblii. V posteli, kde som zvykol bibliu čítavať, som vždy skĺzol rukou do rozkroku. To nebolo dobré, ...nebolo to čisté. Vždy to končievalo divokou masturbáciou. Preto radšej božie slovo čítam v kuchyni za stolom. Je to dôstojnejšie a lepšie sa sústredím. Od stola som odsadal niekedy skoro ráno, už sa brieždilo. Tie staré zažltnuté príbehy ma vždy vtiahnu, ...že nevnímam reálny čas.

Mám rád tie príbehy, vyblednuté ako staré fotografie, ktoré na nás dýchajú z dávnych stáročí z každučkej jej stránky. Biblia má poruchu reči a občas huhle. Nestojí stále v sprche. Nie každý jej rozumie. Možno záleží na vlastnom prežívaní a množstve vnorenia sa do osobného bytia, ...žitia. Záleží od toho, do akej miere sme sami sebou zadúšaní a zadusení vlastnými túžbami a vlastným sebaklamom a vlastnou pýchou a vlastnou dôležitosťou. Kniha kníh neznáša  burčiak, máva z neho hnačku. Miluje zrelé a prosté, suché víno. Sama je somelierka. Určuje štýl a ponuku všetkých vín aj tých lacných a dávno už zlomených – tie miluje.  Nerobí rozdiel. Rada sa skrýva, čo najdlhšie, v záhyboch vlastných šiat. Býva neistá a nespútaná.  Viktorka, čo sa odrazu rozbehne k zrázu a vrhne sa do opojnej chladivej náruče vody, čo ťa znehybní a navždy ku nej prikuje. Vyzlieka sa postupne, vrtí bokmi. Si sfetovaný jej nehou a leskom žiadostivých pier, čo z nich kanie med. Vtiahne ťa do svojich sieti a záhad a tajuplností pomalého dozrievania v muža. Razom si ťa omotá okolo prsta a vrhne do vlastného klína, kde sa všetko razom odohrá. Akoby si vnikol k jej príbehom naraz a navždy, neschopný už sa viac odpútať. Mámivá. Bože a krásna, krajšia o to viac, čím viacej toho zo seba vyzlečie. Stojím ako pubertiak, nezrelý a nesmelý, čo konečne uvidel zrelú ženu pri svojom večernom kúpeli. Ako prostitútka, čo vyzlieka svoj lacný odev, aby pripútala pozornosť na svoj šálivý klín. Ako postupne dozrievame, odkrýva nám nové a nové svety, do ktorých prenikáme ako dajakí votrelci. Zaborím hlavu do jej útrob a fetišisticky vdychujem mámivé a záhadne vône múdrych, nástojčivých slov. Miluje čas, ...veľa času a slzy a skúsenosti ľudského človečenstva. Snaží sa kontrolovať všetko, je to taká manažérka. Miluje príbehy. Život a čas. Hlas, ktorým k nám hovorí sa prepadá čoraz hlbšie. A postupne kvalitnejšie moduluje a dozrieva, ako etuda starého charakterného herca. Prihovára sa k nám, ako žobrák sediaci na chodníku v podchode. Žobre o našu pozornosť, tulák potrundžený lacným vínom, škriabe sa v rozkroku. Prosí o kúsok chleba a času a zopár mincí, čo nemajú žiadnu cenu. Je plná chcenia, niečo povedať. Chce sa zapredať, svoju dušu a svoju výrečnosť mladej žabky, čo oponuje starej učiteľke na hodine  botaniky. A výsmešne špúli pery, akoby sa chcela fotografovať. Naber si a pi. Je zadarmo. Len za tvoju krv a pot. Za tvoju životnú silu a doživotné otroctvo. Úplné a definitívne. Slobodu si nechaj, je nanič.